Pán Much je najnovší projekt výtvarnej skupiny Rafani, ktorý je možné vzhliadnuť v priestoroch Wannieck Gallery v Brne do 26. 1. 2014. Rafani sa tentokrát postarali o koncepciu výstavy, pozostávajúcej z prác, ktorých spoločným menovateľom je kresba. Jiří Franta však tento počin definoval ako antikurátorský. Antikurátorský je najmä v spôsobe selekcie autorov. Ten nepodlieha konkrétnej vopred vytýčenej problematike, ktorú by sa snažila výstava mapovať. Kritériom výberu autorov bola skôr fascinácia ich tvorbou. Vo výbere sa ocitli práce od výtvarníkov rôznych generácií, ilustrátorov, ale aj od ne-výtvarníkov, či niekoľko kresieb zapožičaných z Psychiatrickej nemocnice Bohunice. K antikurátorskému razeniu výstavy prispieva i spôsob inštalácie. Kresby sú umiestnené na mobilných paneloch, ktoré sú počas trvania výstavy premiestňované. Diela sa tak neustále dostávajú do nových priestorových vzťahov a vylučujú akúkoľvek kategorizáciu a členenie. Úryvok z textu ohľadom výberu autorov:
Díla na výstavě byla vybrána a seskládána uměleckou skupinou Rafani. Mají smysl sami o sobě. Výstava se nevymezuje vůči teoretickým postulátům, neříká, že ilustrace je oblastí, kde otisk avantgard byl jaksi bojácně nejistý a deformovaný, tato výstava se nevztahuje k velkým a takzvaně důležitým výstavám. Toto není naše hřiště. Bavilo nás prozkoumávat terén, nadzvedávat kameny. Tento text o této výstavě říká, čím není, proto není důležitý. Co asi řeknou google analytics o stránkách Wannieck Gallery?
Napriek subjektívnym kritériám výberu zostaveného z pohľadov viacerých "kurátorov" však výstava pôsobí prekvapivo homogénne a diela majú niekoľko styčných plôch. Väčšina diel je komorných rozmerov, kresby sú najmä figurálne a majú naratívny charakter. Podstatným menovateľom a zároveň akýmsi light-motívom výstavy je motivácia, ktorá stála za vznikom vystavených kresieb. Bola ňou najmä nevyhnutnosť a nutkavá potreba bez ohľadu na to či bude dielo niekedy vystavené. Tento dojem potvrdzuje fakt, že snahou Rafanov bolo hľadať i menej známych autorov, a u tých etablovaných zasa polohy, ktorými sa bežne neprezentujú. Výstava tak tlmočí divákovi úprimný zápal pre kresbu a fascináciu týmto médiom.
 |
| Eva Maceková |
 |
| Martin Kubát |
 |
| Ondřej Petrlík |
The most recent project of the Rafani art collective, which can be seen in the Wannieck Gallery in Brno until January 26th 2014, is titled Pan much (Lord of the Flies). Concept of the exhibition brought out by the Rafani collective is this time based on works consisting of drawings. Exhibited works were carefully chosen by the mentioned art group. However, Jiri Franta defines this act as anti-curatorial, particularly in the way of selection of authors. It is not subject to any particular controversial issue possibly mapped in the exhibition. The selection criterion of artists, whose drawings have been presented, is rather fascination with their work. The group includes authors who are members of different generations; illustrators; non-artists or patients of Psychiatric Hospital in Bohunice. Even the placement of installation contributes to anti-curatorial character of the exhibition. Drawings are placed on mobile panels which are being moved during the display. These artworks are constantly taking on new spatial relationships and that is how they refrain from any categorization or segmentation. Here is an excerpt from the text on the selection of the authors:
Exhibited works were selected and composed by the Rafani art collective. The group itself gives sense to this display. The exhibition is not restricted to any theoretical postulates, it doesn’t say that the illustration is an area in which avant-garde is somewhat uncertain or deformed. This exhibition doesn’t define itself as big or so-called significant. This is not our point of interest. We enjoyed exploring the landscape, lifting the stones. This text is telling about the exhibition but is not palpable, therefore, not important. What would Google Analytics say about the sites of the Wannieck Gallery?
Despite curators’ subjective selection criteria covering multiple perspectives, works are surprisingly homogeneous and have several common features. Most of the works are of smaller dimensions; drawings have mainly figurative and narrative character. A common ground and a kind of light-theme of the exhibition is the motivation that serves as the source of drawings’ emergence. It was a particularly unavoidable and compulsive need, regardless of whether the work is ever exposed. This impression bears out the fact that the aim of Rafani group was to find also less known authors. On the other hand, those more renowned are presenting their works in a different light than they normally do. And this is how the exhibition interprets inspiring sincere passion for drawing and fascination with this medium.
 |
| Svätopluk Mikyta |
 |
| David Krňanský |
 |
| Jiří Franta |
