#3/4 Tomáš Roubal


Druhým autorom z Čiech, ktorého sme oslovili so spoluprácou pre X3/4, je Tomáš Roubal (1982). Tomáš je grafik, ilustrátor, streetartista, ktorý študoval v Bratislave na Vysokej škole výtvarných umení u profesora Jančoviča. Momentálne pracuje a tvorí v Prahe. Spolu s Galériou Ferdinanda Baumanna vydal Blackbook, ktorú v Čechách ocenili ako Najkrajšiu knihu roka v kategórii Krásná literatura. Veľmi odporúčame. Pre X spravil 200 kusov signovaných printov na risografe War, ktoré sú „zabalené“ v reprodukcii s názvom T90s-tank a dokopy tvoria jeden obsahový a formálny celok. Momentálne Tomášovi prebieha výstava Worstseller v Colloredo-Mansfeldskom paláci v Prahe, ak chcete zažiť Tomášove umenie naživo, srdečne odporúčame!





The second artist, who we asked to collaborate with X is Tomáš Roubal (1982). Tomáš is a graphic designer, illustrator, street artist, who studied at the AFAD Bratislava under Professor Jančovič. Currently works and creates in Prague. Together with Ferdinand Baumann Gallery he published Blackbook that won the award The Most Beautiful Book in the Czech Republic in the category of fiction. We highly recommend. For X magazine he made ​​200 signed prints on risograph called War, each "wrapped" in a reproduction called T90s-tank, together making up one single whole, both by content and form. Currently his exhibition of artworks titled Worstseller in Colloredo-Mansfeld palace in Prague palace is going on, don´t miss it!






#3/4 Jan Vytiska

Jan Vytiska, Hořící domov zahřeje, 140 X 220, akryl, 2012

Dovoľte nám predstaviť ďalšieho spomedzi dvanástich autorov z nového dvojčísla X3/4. Je ním Jan Vytiska (1985), silný autor v kontexte mladej českej maľby. Študoval na Fakulte umení na Univerzite v Ostrave. Vo svojich obrazoch čerpá z ľudových povier, desivých príbehov a tradičného folklóru, ktoré často kombinuje s prejavmi, v kontraste, súčasného folklóru. „Pokojné“ scenérie tradičných „dedín“ narúšajú zombie a rôzne iné desivé kreatúry. Zobrazované výjavy sa viažu na konkrétne povery, príbehy či autorove nočné mory. Vytisku fascinuje dekadentná estetika plná morbídnosti a temnoty.

Mira Keratová:

"Malby Jana Vytisky navazují na specifickou pop–surrealistickou linii současné české malby. Na pozadí streetartové estetiky a v kombinaci s precizní malířskou technikou jsou směsí pop kultury, aktualizované prvky venkovské mytologie, a folkloru, který se překlopil do polohy fantasy. Vymyšlené antropomorfní příšery se jakoby vynořují ze snových insitních světů starých společenství. Tajuplné surreálné příběhy však svojí estetikou připomínají současné animované pohádky pro dospělé. Objevuje se tu násilí i množství hororových scén. Předkládané výjevy zůstávají nekompromisně nereálné. Mira Keratová"

Jan Vytiska,  Malej diktátor, 180x140, 2013 

Jan Vytiska, Melancholie, 140x200, akryl, 2011

We would like to present you another artist, Jan Vytiska (1985). Very powerful young author in the context of Czech painting, he studied at the Faculty of Arts at the University of Ostrava. In his paintings he draws on folk superstitions, scary stories and traditional folklore, combining them often in contrast with symptoms of contemporary folklore. “Calm" sceneries of traditional Czech village are disturbed by zombies and various other scary creatures. Depicted scenes are linked to specific superstitions, stories or author’s nightmares. Vytiska is fascinated by decadent aesthetics filled by morbidity and darkness.


"Jan Vytiska’s paintings follow in the specific tradition of contemporary Czech popsurrealist painting. Working with a street-art aesthetic and applying a precise painterly technique, Vytiska takes pop culture, significantly updated using elements of rural mythology and folklore, and shifts it into the realm of fantasy. It is almost as if the fictitious anthropomorphic ghouls in his works had emerged from the naïve dreamworlds of ancient societies. Be that as it may, the aesthetic of his eerie surreal stories, with their violence and many horror scenes, is more reminiscent of contemporary animated films for grownups. The visions presented here remain uncompromisingly unreal."
Mira Keratová


Jan Vytiska, Mladej kumštýr, 155x270, akryl, 2012

Jan Vytiska, Total Recal 140x200, akryl na plátne, 2012 

#3/4 Agnieszka Piksa




Po sviatkoch sme späť a pokračujeme s predstavovaním autorov uverejnených v poslednom čísle X roku 2013. Ďalšou v poradí je poľská výtvarníčka, kresliarka a ilustrátorka Agnieszka Piksa (1983). Študovala na Akadémii Jána Matejku v Krakove, kde momentálne aj žije a tvorí. Spolu s Mikołajom Tkaczom vydala prvú knihu s názvom "Nieznany Geniusz"/"Unconspicious genius", ktorá vyšla tento rok pod hlavičkou Centrala, čo je centrum pre stredoeurópsky komix so sídlom v Poľsku. Absolvovala niekoľko spoločných a samostatných výstav, v roku 2009 "Dilatations" v Krakove a v 2011 "Clou Clouds" v Poznani na Ligatura Festivale. Sériu kresieb inšpirovanú reálnymi príbehmi a situáciami Working People nám špeciálne pripravila pre X 3/4. Komiksom a kresbám s použitým textom dávame priestor v kontexte s písaným slovom a zaradili sme ich medzi texto-obrazy v textovej časti. Nastáva recipročná výmena odkazov a informácií, nových podnetov a obrazovo-slovných hier.





After long holiday time we are back with introducing artists participating in the X3/4. Next one is polish artist, illustrator and drawer Agnieszka Piksa (1983). She studied at the Jan Matejko Academy in Krakow, Poland, where she currently lives and works. In cooperation with Mikołaj Tkacz she published her first comic book, titled "Nieznany Geniusz"/"Unconspicious genius" which was released this year by Centrala, Poland. She took part in many group exhibitions and had 2 solo exhibitions, "Dilatations" (2009, Cracow) and "Clou clouds"(2011, Ligatura Festival, Poznan).The series of drawings inspired by real stories and situations under the title "Working People" has been created especially for X magazine. Comic strips and drawings with texts find their place in the context of words and we insert them between the text-images in the written part of the magazine. This results in a reciprocal exchange of information and links, new impulses, and image-word games.





X Vám všetkým želá 
sviatky plné lásky a pokoja 

Chceme sa Vám poďakovať za priazeň a záujem. Všetkým autorom, ktorí prispeli do X, všetkým ľuďom ktorí sa podieľali na vzniku a na samotnom chode X, výtvarníkom, autorom textov, grafickým dizajnérom, pánom tlačiarom, prekladateľom, korektorom, kníhkupectvám, ľuďom, ktorí nám pomohli nezištne i zištne, a v neposlednom rade čitateľom a fanúšikom X. Prajeme Vám v novom roku veľa dobrého, veľa šťastia a  veľa kresby!


X♥U



X wishes to you all 
holiday full of peace and love ♥

We would like to thank you all for your support and interest. To all the authors who contributed to X, to all the people who participated in the creation and running X itself, artists, authors of texts and writers, graphic designers, master printers, translators, proofreaders, bookstores, people who selflessly helped us, and last but not least a big THANKS to our X readers and fans. We wish you a New Year full of good, happiness and a lot of DRAWING!

X♥U

#3/4 Tibor Zsolt

Zsolt Tibor, 3M

Tvorbu Zsolta Tibora (1973), autora žijúceho a tvoriaceho prevažne v Budapešti, kde aj študoval, sme spoznali prostredníctvom Júlie Vécsei z Klorofill zinu. Je predovšetkým kresliar, no venuje sa tiež objektu, inštaláciám a maľbe a témam súvisiacim s dokumentovaním a archivovaním. Svojimi inštaláciami komentuje spoločenskú a politickú situáciu. „Rozpráva“ používaním rozličných prvkov (kresby, objekty) a ich komponovaním do konečnej kompozície na papieri alebo v priestore. Svoju participáciu v X vyriešil svojsky, na vopred pripravené vytlačené podklady pridával jednotlivé detaily, originálne zásahy rukou. Na kresbu Hope, jednu z dvoch reprodukcií od autora, reaguje v časopise X svojou „mikropoviedkou alebo básňou v próze, alebo naopak“ s názvom Všetko sa dá, keď sa chce, mladá slovenská spisovateľka Ivona Pekárková (1988). Ivona je čerstvou víťazkou literárnej súťaže Básne 2013 s cyklom básní Páni od P. po X. a ich deti.

Zsolt Tibor:
"Základom mojej praxe je od začiatkov kreslenie. Moje kresby sú len situáciami, akýmisi prostriedkami a objektami zobrazenia, nástrojmi vnímania a skúmania. Ani nie tak naratívne, ako skôr ikonografické siete. Ide o nepretržitú kritickú prácu, akoby vytváranie situácií. Spontánny a tak trochu infantilný postup. Detekcia. Skúmam rôzne javy – vizuálne a konceptuálne návyky, vrstvenie, videnie/vnímanie, alebo napríklad mechanizmus „obstarania“, závislosť, atď. Dve moje práce z roku 2013 nájdete v treťo-štvrtom čísle X.V týchto kresbách vychádza nápad diptychu z knihy /cvičebnice. Dve menšie kresby, jedna s prvkami koláže na tému kariéra a hierarchia, druhá je upravenou kresbou s hanebným „naratívnym“ podtónom. Každá z 200 reprodukcií obsahuje rôzne obmeny v pridanom detaile."


Zsolt Tibor, Chemistry

Zsolt Tibor, Handsandflags and Mvseions

Zsolt Tibor, Installation

We discovered the artwork of  Zsolt Tibor (1973), an author living and creating predominantly in Budapest, where he used to study, through Julia Vécsei from Kolorfill zine. Although he is primarily a drawer, he works with objects, installations, paintings and topics related to documentation and archiving. His installations comment on a social and political situation. He “speaks” via different elements (drawings, objects) and via putting them into a final composition on paper or in space. His contribution in X is very unusual – his original hand-drawn strikes appeared on our pre-printed materials adding individual details. A young Slovak writer Ivona Pekarova (1988) reacts on the drawing Hope by her short story or prose poem (or vice versa) titled Everything Can Work if One Wants!. Ivona is a recent contest winner of a literary competition Poems 2013 with her cycle of poems Lords from P. to X. and their children.

"The basis of my practice is drawing since the beginning. My drawings are just situations, mediums and visual objects; instruments of perception and exploration. A non-so narrative but kind of iconographic network. It is a continuous critical work, a kind of creation of situations. Spontaneous and also infantile practice. Detecting. I examine different phenomena - visual and conceptual habits/framework, layers; seeing/ perception, or e.g. the mechanism of the “acquisition”; addiction etc. In the third/forth edition of X there are two works of mine, both from 2013. This idea of a diptych was inspired by an exercise book. Two smaller drawings, one with a collage element mainly about the topic of career and hierarchy; the other one is a modified drawing with a gaggish ‘narrative’ touch, different modifications in all 200 pieces."
Zsolt Tibor


Zsolt Tibor, Isolation Stands Still

Zsolt Tibor, Ugar

Zsolt Tibor, exhibition view, Stimuli

#3/4 Ové pictures

Ové Pictures, Postcard for FestAnča Festival

Ové pictures je názov pre značku autorskej dvojice slovenských ilustrátoriek a animátoriek Veroniky Obertovej (1984) a Michaely Čopíkovej (1984). Hovoria, že ich spoločné kreslenie je vlastne "rozhovor" - "rozprávajú" sa. Za svoju tvorbu získali viacero ocenení doma, ale aj na prestížnych festivaloch animovaného filmu v zahraničí. Zo série kresieb s názvom Hugs plynule prešli do spoločných kresieb často čudných a osamotených, ale pritom pozitívnych postáv v ich vizuálnom „ové“ jazyku, ktorý sa však neustálym kresbovým dialógom posúva a mení. Do časopisu prispeli úplne novou kresbou „Too Much Pizza Baby“.

Ové Pictures:
"Ové Pictures je dvojica slovenských autoriek animovaného filmu, Veronika Obertová a Michaela Čopíková, “večné deti farbičiek”. Toto duo vzniklo v roku 2010 v Bratislave. Založili sme Ové Pictures, aby sme mohli tvoriť to, čo milujeme. Vytvárame umenie, ktoré prináša radosť nám i druhým. Páčia sa nám tradičné animačné techniky, kresba, ručná výroba, originálny prístup, odvážne vizuálne riešenia a zrelý syr. Pod našou značkou vytvárame animácie, hudobné videá, projekcie, ilustrácie a motion design. Neváhajte nás kontaktovať, nech ste kdekoľvek!"


Ové Pictures, Rainforest Hug

Ové Pictures, Snake Hug

Ové pictures is a brand name of Slovak illustrators and animators Veronika Obertová (1984) and Michaela Čopiková (1984). They present their drawing as a “dialogue” – they are “chatting”. Their work was awarded not only in Slovakia but also at many prestigious festivals of animated films abroad. Their art work is a continuous path from a series of drawings titled Hugs to their common drawings that often include strange and isolated, but, at the same time, positive figures presented in their visual “ové” language that is being constantly moved and changed in the course of their dialogue of drawings. This duo contributed to our magazine with their brand new drawing „Too Much Pizza Baby“.

"Ové Pictures is a duo of slovak authors of animated films, namely, the eternal children of crayons, namely Veronika Obertová and Michaela Čopíková, founded in 2010 in Bratislava, Slovakia. We established Ove Pictures to create what we love the most. We create works of art that bring joy to us and others. We love traditional animation techniques, drawing, handmade production, the original approach, bold visual solutions and mature cheese. Under our brand we create animation, music videos, projections, illustrations and motion design. Feel free to contact us wherever you are, we speak the language of pictures!"
Ové Pictures


Ové Pictures, MUD HUG t-shirt
Ové Pictures, Honey Badger Wallet Design for Retart - http://www.retart.sk/
Ové Pictures, Poster for Buffet Clothing

Ové Pictures logo


# 3/4 Lucia Dovičáková

Lucia Dovičáková, Untitled, 2012

Ďalšou slovenskou autorkou v treťoštvrtom čísle X je Lucia Dovičáková (1981) s jej novými kresbami. Jej kresba Babyblues (jedna z dvoch v X!) bola vybratá ako Dielo týždňa - dočítate sa tam okrem iného o tom, prečo začala s kresbou a čo pre ňu kresba znamená. Vo svojich maľbách, kresbách a akvareloch narába s banálnymi a každodennými situáciami v živote ženy, ktoré posúva do nevšedných podôb. Jej výtvarný jazyk je jasný a výstižný, jej výpovede úprimné, kritické a iritujúce. Pre časopis poskytla úplne najnovšie kresby zo série pri ktorej vychádza so svojej čerstvej skúsenosti s tehotenstvom a materstvom. V jej prácach sa tak objavuje ďalšia podoba ženy tentokrát v úlohe matky. Momentálne prebieha skupinová výstava In the Name of Love v bratislavskej Galérii Krokus , kde Lucia vystavuje okrem iných aj kresby uverejnené v X. Srdečne pozývame!

Gabriela Kisová, riaditeľka a kurátorka Galérie Krokus, 2011:
"Autorka je ostrou pozorovateľkou každodenných, okrajových a zdanlivo banálnych tém ženského bytia, ktorých banalita je v jej maliarskom podaní provokujúca a ironizujúca. Obsah jej obrazov pritom korešponduje s výrazným štýlom, s afinitou k naivnému, „neakademickému“ prejavu, ktorému nechýba poriadna dávka individuality a recesie."


Lucia Dovičáková, zo série kuchynsko-hudobných etúd, 2013

Lucia Dovičáková, O chvíľu je tu obed, 2013

Another author from Slovakia whose new drawings appears in the third/fourth edition of X is Lucia Dovičáková
(1981). Her drawing Babyblues (one of two published in X!) was selected as the Artwork of the Week – besides other interesting information you can read about what led her to start to draw and what it means to her. Her paintings, drawings and watercolor works reflect banal and everyday situations in a woman’s life and the author brings them into unusual forms. Her language of art is clear and concise; her testimonies are frank, critical and irritating. In our magazine, you can find Lucia‘s latest drawings from a series in which she comes out with her recent experience of pregnancy and maternity. Her works reveal a different face of a woman, this time in the role of a mother. The exhibition In the Name of Love in Krokus Gallery in Bratislava Lucia presents, among others, her drawings that appears in X.

"Already during her studies at the Faculty of Arts at the Technical university in Košice, Dovičáková was emerging as a hopeful talent of contemporary Slovak visual art. The candidness and authenticity of her work springs from the fact that she suffers no lack of boldness and directness, her works are daring and bizarre, on the border of good taste, but they leave few people indifferent. Even if they are not admired, they provoke a comment. The accidence of her paintings, works on paper and videos can be perceived in context of the direction named bad painting by the art history. The author first of all wants to depict a story, an atmosphere, and confronts the viewer with the pictured point. However, her visual language also refers to an attitude towards the medium of painting itself. Dovičáková seeks full-bodied painting rich in emotion, and in order to achieve her goal, she doesn't hesitate to balance on the border of kitsch, she uses hyperboles, and her works are often close to naïve art, caricature or book illustration. She does not resort aestheticism, but she bravely takes risks, when no more than her personal and very autobiographic artistic program is at stake."
Gabriela Kisová, 2011


Lucia Dovičáková, Untitled, 2013

Lucia Dovičáková, V čakárni, 2012