 |
| Seno 2011 |
Predstavujeme vám ďalšieho autora, ktorý okrem
svojich kresieb obohatil časopis X aj podnetnými odpoveďami na naše otázky.
Pýtali sme sa ho na stav slovenskej kresby, na výučbu v brnenskom ateliéri, na
jeho spôsob práce a na intenzívnu tvorbu. Kurátorka Mira Keratová o
Svätoplukovi:
"Modrá hodina
Stovky kresieb Svätopluka Mikytu sú ako denníkové záznamy, v ktorých sa identita autora,
protagonistu a diváka zlieva do jedného príbehu. Rozprávanie sa cibrí,
zjednodušuje a upresňuje v čase. Dej sa odvíja do kruhu. Neustále sa vracia k
tým istým momentom; vo vnútri kruhu ležia stále rovnaké otázky. Nie je možné
uchopiť ich priamo. Autor, protagonista a divák len krúžia v kruhu okolo nich. Svoje témy rozvíjajú v procese voľných asociácií tak, ako sa vo freudistickej psychoanalýze vykladajú sny – cez spomienky a záblesky pamäte, ktorá navždy zostane neúplná. Romantická a imaginárna biografia Mikytu
vo fragmentoch rozpracováva autorove diskurzívne ja. Diskurz rozvíja cez archeológiu miestneho
prostredia, ktoré je preorané zvyškami dominantnej rurálnej kultúry minulosti. Kresby sú príbehom o
zanikajúcich tradičných kategóriách rodiny, národa a cirkvi, ktoré ešte
donedávna vymedzovali komunitu v rámci nenomádskeho spoločenstva. Súvisiace ideologické a
folklórne motívy sa prelínajú s rozdrobenými historickými vrstvami, cez ktoré
sa v zápätí neokrôchane prerývajú úplne nové vizuálne formy. Umelé logotypové motívy sa rodia
bez evolúcie; živelne kreujú ďalšie a ďalšie diskontinuitné vrstvy na spôsob reality-show. V
pretlaku konzumnej kultúry sa mení celkové poňatie času. Tradičné mechanizmy individuálnej
a kolektívnej pamäte sa marketingovými stimulmi modifikujú; mení sa povaha
histórie. História prestáva mať priamu väzbu na reálne udalosti a ich
závažnosť.
V škicovitej
kresbe mizne pôvodný časopriestor, a tvar toho najutilitárnejšieho náradia sa
mení na ornament. Mikytove kresby sú obťažkané heraldickými a nostalgickými
odkazmi na národnú tradíciu (v slovenskom prostredí paradoxne kodifikovanú až modernou) a na
prerušenie spojenia s ňou. Autor necháva diváka náladovo nahliadnuť do
skratkovitých intímnych zápiskov, či gagových spoločenských reflexií.
Inokedy mu strojeným manierizujúcim designom ponúka oslavu formy
a krášlenia (pomyselne lineárneho jazyka). Nekonečná polemika znakov
a pojmov je zasadená do pevnej štruktúry zažitého. Variácie na adaptované,
či deformované pôvodné vzory vznikajú bez predlohy – autor ich kreslí z pamäte. Nostalgicky sa prehŕňa v zozbieraných spomienkach na momenty lámania a priebežného preskupovania identity. Zanietene rekonštruuje lokálnu históriu a jej
permanentne prebiehajúcu minulosť. Na jej spoločnom zdieľaní je založený pakt
medzi umelcom a divákom. V rastúcej skratkovitosti kresieb je stále opakujúcim
sa leitmotívom zachytenie seba, ako meniaceho a vytrácajúceho sa v
čase; pripomenutie známeho detailu, ktorý sa nerozptýli v priestore včasnosti. Mikytova kresba je autobiografickým a arteterapeutistickým procesom hľadania vlastnej identity – ako subjektu strácania sa."
 |
| Kritický moment 2004 |
 |
| Dobre! 2004 |
We
would like to introduce you another artist participating in the first
issue of Magazine X, Svätopluk Mikyta. He answered some questions about
the status and aspects of drawing in Slovakia, about teaching at FaVU in
Brno, about his working processes and intensive art production. All
of this soon, now Mira Keratová about Svätopluk Mikyta:
"The Blue Hour
Hundreds of drawings of Svätopluk Mikyta are
much like journal entries, in which the identity of the author, protagonist and
the spectator, merge into one narrative. The storytelling is refined,
simplified and clarified each time. The story unfolds in a circle. Constantly
returning to the same moment, the underlying questions in the centre remain
unchanged. You can’t grab them directly. The author, protagonist and the viewer are
just circling around them. The themes are developing through a free flowing process
in the same way that Freud's psychoanalysis interprets dreams- through memories
and flashes of memory that are always going to remain incomplete. Romantic and
imaginary biography of Mikyta in fragments elaborates the author's discursive
self. The discourse is developed through archeology of the local environment,
which is interwoven with the remnants of dominant rural culture of the past. His
drawings are narratives portraying the disappearing of the traditional categories of
family, church and nation, which until recently defined a group of people within
the neo-nomadic community. Related
ideological and folklore motifs
overlap with fragmented historical layers, which allow for the entirely
new
visual forms to ungraciously seep in. The artificial motifs of logotypes
are
brought to life without evolution, they create many more discontinuous
layers, just like reality-shows do. Within the pressure of the consumer
culture, the
overall concept of time is changing. The traditional mechanisms of an
individual
and the collective memory are being modified via marketing incentives,
the
nature of history is changed. It ceases to be directly linked to real
events
and their severity.
Through a sketchy drawing the original space-time
fades, and the shape of this most functional tool becomes an ornament. The
drawings of Mikyta are loaded with heraldic and nostalgic references to the
national tradition (in Slovak environment paradoxically codified and modern) and discontinuing the connection with it. The author is leaving the observer to look into his shortened intimate
scribblings, the gags and social reflections. Another times, he provides the
mechanical manieristic design, to celebrate the form and beatification (of an
envisaged linear language). Endless controversy of characters and concepts are
embedded in a solid structure of the experienced. Variations on adapted or
deformed original designs are being created without the master pattern- author
draws them from his memory directly. Nostalgically sifting through the collected
memories, through moments of fracturing and continuous re-grouping of identity.
Passionately, he reconstructs the local history and its permanently ongoing
history. The pact between the
artist and his audience is based on reciprocal sharing. With the appearance of
increased shortening of his drawings, the recurring leitmotif remains to
capture oneself in a state of changing and diminishing over time, the
remainder of a familiar detail, which doesn’t get lost in the space of current
time. Mikytas drawing artwork is an autobiographical and art-therapeutic process of
finding his own identity- as a subject of vanishing away."
 |
| Pokračovanie Dediny I. 2011 |
 |
| Pokračovanie Dediny 2011 |
.jpg)
