#01: Svätopluk Mikyta

Seno 2011

Predstavujeme vám ďalšieho autora, ktorý okrem svojich kresieb obohatil časopis X aj podnetnými odpoveďami na naše otázky. Pýtali sme sa ho na stav slovenskej kresby, na výučbu v brnenskom ateliéri, na jeho spôsob práce a na intenzívnu tvorbu. Kurátorka Mira Keratová o Svätoplukovi:

"Modrá hodina

Stovky kresieb Svätopluka Mikytu sú ako denníkové záznamy, v ktorých sa identita autora, protagonistu a diváka zlieva do jedného príbehu. Rozprávanie sa cibrí, zjednodušuje a upresňuje v čase. Dej sa odvíja do kruhu. Neustále sa vracia k tým istým momentom; vo vnútri kruhu ležia stále rovnaké otázky. Nie je možné uchopiť ich priamo. Autor, protagonista a divák len krúžia v kruhu okolo nich. Svoje témy rozvíjajú v procese voľných asociácií tak, ako sa vo freudistickej psychoanalýze vykladajú sny – cez spomienky a záblesky pamäte, ktorá navždy zostane neúplná. Romantická a imaginárna biografia Mikytu vo fragmentoch rozpracováva autorove diskurzívne ja. Diskurz rozvíja cez archeológiu miestneho prostredia, ktoré je preorané zvyškami dominantnej rurálnej kultúry minulosti. Kresby sú príbehom o zanikajúcich tradičných kategóriách rodiny, národa a cirkvi, ktoré ešte donedávna vymedzovali komunitu v rámci nenomádskeho spoločenstva. Súvisiace ideologické a folklórne motívy sa prelínajú s rozdrobenými historickými vrstvami, cez ktoré sa v zápätí neokrôchane prerývajú úplne nové vizuálne formy. Umelé logotypové motívy sa rodia bez evolúcie; živelne kreujú ďalšie a ďalšie diskontinuitné vrstvy na spôsob reality-show. V pretlaku konzumnej kultúry sa mení celkové poňatie času. Tradičné mechanizmy individuálnej a kolektívnej pamäte sa marketingovými stimulmi modifikujú; mení sa povaha histórie. História prestáva mať priamu väzbu na reálne udalosti a ich závažnosť.

V škicovitej kresbe mizne pôvodný časopriestor, a tvar toho najutilitárnejšieho náradia sa mení na ornament. Mikytove kresby sú obťažkané heraldickými a nostalgickými odkazmi na národnú tradíciu (v slovenskom prostredí paradoxne kodifikovanú až modernou) a na prerušenie spojenia s ňou. Autor necháva diváka náladovo nahliadnuť do skratkovitých intímnych zápiskov, či gagových spoločenských reflexií. Inokedy mu strojeným manierizujúcim designom ponúka oslavu formy a krášlenia (pomyselne lineárneho jazyka). Nekonečná polemika znakov a pojmov je zasadená do pevnej štruktúry zažitého. Variácie na adaptované, či deformované pôvodné vzory vznikajú bez predlohy – autor ich kreslí z pamäte. Nostalgicky sa prehŕňa v zozbieraných spomienkach na momenty lámania a priebežného preskupovania identity. Zanietene rekonštruuje lokálnu históriu a jej permanentne prebiehajúcu minulosť. Na jej spoločnom zdieľaní je založený pakt medzi umelcom a divákom. V rastúcej skratkovitosti kresieb je stále opakujúcim sa leitmotívom zachytenie seba, ako meniaceho a vytrácajúceho sa v čase; pripomenutie známeho detailu, ktorý sa nerozptýli v priestore včasnosti. Mikytova kresba je autobiografickým a arteterapeutistickým procesom hľadania vlastnej identity – ako subjektu strácania sa."

Kritický moment 2004

Dobre! 2004

We would like to introduce you another artist participating in the first issue of Magazine X, Svätopluk Mikyta. He answered some questions about the status and aspects of drawing in Slovakia, about teaching at FaVU in Brno, about his working processes and intensive art production. All of this soon, now Mira Keratová about Svätopluk Mikyta:

"The Blue Hour
Hundreds of drawings of Svätopluk Mikyta are much like journal entries, in which the identity of the author, protagonist and the spectator, merge into one narrative. The storytelling is refined, simplified and clarified each time. The story unfolds in a circle. Constantly returning to the same moment, the underlying questions in the centre remain unchanged. You can’t grab them directly. The author, protagonist and the viewer are just circling around them. The themes are developing through a free flowing process in the same way that Freud's psychoanalysis interprets dreams- through memories and flashes of memory that are always going to remain incomplete. Romantic and imaginary biography of Mikyta in fragments elaborates the author's discursive self. The discourse is developed through archeology of the local environment, which is interwoven with the remnants of dominant rural culture of the past. His drawings are narratives portraying the disappearing of the traditional categories of family, church and nation, which until recently defined a group of people within the neo-nomadic community. Related ideological and folklore motifs overlap with fragmented historical layers, which allow for the entirely new visual forms to ungraciously seep in. The artificial motifs of logotypes are brought to life without evolution, they create many more discontinuous layers, just like reality-shows do. Within the pressure of the consumer culture, the overall concept of time is changing. The traditional mechanisms of an individual and the collective memory are being modified via marketing incentives, the nature of history is changed. It ceases to be directly linked to real events and their severity.

Through a sketchy drawing the original space-time fades, and the shape of this most functional tool becomes an ornament. The drawings of Mikyta are loaded with heraldic and nostalgic references to the national tradition (in Slovak environment paradoxically codified and modern) and discontinuing the connection with it. The author is leaving the observer to look into his shortened intimate scribblings, the gags and social reflections. Another times, he provides the mechanical manieristic design, to celebrate the form and beatification (of an envisaged linear language). Endless controversy of characters and concepts are embedded in a solid structure of the experienced. Variations on adapted or deformed original designs are being created without the master pattern- author draws them from his memory directly. Nostalgically sifting through the collected memories, through moments of fracturing and continuous re-grouping of identity. Passionately, he reconstructs the local history and its permanently ongoing history. The pact between the artist and his audience is based on reciprocal sharing. With the appearance of increased shortening of his drawings, the recurring leitmotif remains to capture oneself in a state of changing and diminishing over time, the remainder of a familiar detail, which doesn’t get lost in the space of current time. Mikytas drawing artwork is an autobiographical and art-therapeutic process of finding his own identity- as a subject of vanishing away."

Pokračovanie Dediny I. 2011

Pokračovanie Dediny 2011