X Vám všetkým želá 

sviatky plné lásky a pokoja ♥

Chceme sa Vám poďakovať za priazeň a záujem. Všetkým autorom, ktorí prispeli do X, všetkým ľuďom ktorí sa podieľali na vzniku a na samotnom chode X, výtvarníkom, autorom textov, grafickým dizajnérom, pánom tlačiarom, prekladateľom, korektorom, kníhkupectvám, ľuďom, ktorí nám pomohli nezištne i zištne, a v neposlednom rade čitateľom a fanúšikom X. Prajeme Vám v novom roku veľa dobrého, veľa šťastia a  veľa kresby!

X♥U

X wishes to you all 

holiday full of peace and love ♥

We would like to thank you all for your support and interest. To all the authors who contributed to X, to all the people who participated in the creation and running X itself, artists, authors of texts and writers, graphic designers, master printers, translators, proofreaders, bookstores, people who selflessly helped us, and last but not least a big THANKS to our X readers and fans. We wish you a New Year full of good, happiness and a lot of DRAWING!

X♥U

#3/4 Tibor Zsolt

Zsolt Tibor, 3M

Tvorbu Zsolta Tibora (1973), autora žijúceho a tvoriaceho prevažne v Budapešti, kde aj študoval, sme spoznali prostredníctvom Júlie Vécsei z Klorofill zinu. Je predovšetkým kresliar, no venuje sa tiež objektu, inštaláciám a maľbe a témam súvisiacim s dokumentovaním a archivovaním. Svojimi inštaláciami komentuje spoločenskú a politickú situáciu. „Rozpráva“ používaním rozličných prvkov (kresby, objekty) a ich komponovaním do konečnej kompozície na papieri alebo v priestore. Svoju participáciu v X vyriešil svojsky, na vopred pripravené vytlačené podklady pridával jednotlivé detaily, originálne zásahy rukou. Na kresbu Hope, jednu z dvoch reprodukcií od autora, reaguje v časopise X svojou „mikropoviedkou alebo básňou v próze, alebo naopak“ s názvom Všetko sa dá, keď sa chce, mladá slovenská spisovateľka Ivona Pekárková (1988). Ivona je čerstvou víťazkou literárnej súťaže Básne 2013 s cyklom básní Páni od P. po X. a ich deti.

Zsolt Tibor:

"Základom mojej praxe je od začiatkov kreslenie. Moje kresby sú len situáciami, akýmisi prostriedkami a objektami zobrazenia, nástrojmi vnímania a skúmania. Ani nie tak naratívne, ako skôr ikonografické siete. Ide o nepretržitú kritickú prácu, akoby vytváranie situácií. Spontánny a tak trochu infantilný postup. Detekcia. Skúmam rôzne javy – vizuálne a konceptuálne návyky, vrstvenie, videnie/vnímanie, alebo napríklad mechanizmus „obstarania“, závislosť, atď. Dve moje práce z roku 2013 nájdete v treťo-štvrtom čísle X.V týchto kresbách vychádza nápad diptychu z knihy /cvičebnice. Dve menšie kresby, jedna s prvkami koláže na tému kariéra a hierarchia, druhá je upravenou kresbou s hanebným „naratívnym“ podtónom. Každá z 200 reprodukcií obsahuje rôzne obmeny v pridanom detaile."

Zsolt Tibor, Chemistry

Zsolt Tibor, Handsandflags and Mvseions

Zsolt Tibor, Installation

We discovered the artwork of  Zsolt Tibor (1973), an author living and creating predominantly in Budapest, where he used to study, through Julia Vécsei from Kolorfill zine. Although he is primarily a drawer, he works with objects, installations, paintings and topics related to documentation and archiving. His installations comment on a social and political situation. He “speaks” via different elements (drawings, objects) and via putting them into a final composition on paper or in space. His contribution in X is very unusual – his original hand-drawn strikes appeared on our pre-printed materials adding individual details. A young Slovak writer Ivona Pekarova (1988) reacts on the drawing Hope by her short story or prose poem (or vice versa) titled Everything Can Work if One Wants!. Ivona is a recent contest winner of a literary competition Poems 2013 with her cycle of poems Lords from P. to X. and their children.

"The basis of my practice is drawing since the beginning. My drawings are just situations, mediums and visual objects; instruments of perception and exploration. A non-so narrative but kind of iconographic network. It is a continuous critical work, a kind of creation of situations. Spontaneous and also infantile practice. Detecting. I examine different phenomena - visual and conceptual habits/framework, layers; seeing/ perception, or e.g. the mechanism of the “acquisition”; addiction etc. In the third/forth edition of X there are two works of mine, both from 2013. This idea of a diptych was inspired by an exercise book. Two smaller drawings, one with a collage element mainly about the topic of career and hierarchy; the other one is a modified drawing with a gaggish ‘narrative’ touch, different modifications in all 200 pieces."

Zsolt Tibor

Zsolt Tibor, Isolation Stands Still

Zsolt Tibor, Ugar

Zsolt Tibor, exhibition view, Stimuli

#3/4 Ové pictures

Ové Pictures, Postcard for FestAnča Festival

Ové pictures je názov pre značku autorskej dvojice slovenských ilustrátoriek a animátoriek Veroniky Obertovej (1984) a Michaely Čopíkovej (1984). Hovoria, že ich spoločné kreslenie je vlastne "rozhovor" - "rozprávajú" sa. Za svoju tvorbu získali viacero ocenení doma, ale aj na prestížnych festivaloch animovaného filmu v zahraničí. Zo série kresieb s názvom Hugs plynule prešli do spoločných kresieb často čudných a osamotených, ale pritom pozitívnych postáv v ich vizuálnom „ové“ jazyku, ktorý sa však neustálym kresbovým dialógom posúva a mení. Do časopisu prispeli úplne novou kresbou „Too Much Pizza Baby“.

Ové Pictures:
"Ové Pictures je dvojica slovenských autoriek animovaného filmu, Veronika Obertová a Michaela Čopíková, “večné deti farbičiek”. Toto duo vzniklo v roku 2010 v Bratislave. Založili sme Ové Pictures, aby sme mohli tvoriť to, čo milujeme. Vytvárame umenie, ktoré prináša radosť nám i druhým. Páčia sa nám tradičné animačné techniky, kresba, ručná výroba, originálny prístup, odvážne vizuálne riešenia a zrelý syr. Pod našou značkou vytvárame animácie, hudobné videá, projekcie, ilustrácie a motion design. Neváhajte nás kontaktovať, nech ste kdekoľvek!"

Ové Pictures, Rainforest Hug

Ové Pictures, Snake Hug

Ové pictures is a brand name of Slovak illustrators and animators Veronika Obertová (1984) and Michaela Čopiková (1984). They present their drawing as a “dialogue” – they are “chatting”. Their work was awarded not only in Slovakia but also at many prestigious festivals of animated films abroad. Their art work is a continuous path from a series of drawings titled Hugs to their common drawings that often include strange and isolated, but, at the same time, positive figures presented in their visual “ové” language that is being constantly moved and changed in the course of their dialogue of drawings. This duo contributed to our magazine with their brand new drawing „Too Much Pizza Baby“.

"Ové Pictures is a duo of slovak authors of animated films, namely, the eternal children of crayons, namely Veronika Obertová and Michaela Čopíková, founded in 2010 in Bratislava, Slovakia. We established Ove Pictures to create what we love the most. We create works of art that bring joy to us and others. We love traditional animation techniques, drawing, handmade production, the original approach, bold visual solutions and mature cheese. Under our brand we create animation, music videos, projections, illustrations and motion design. Feel free to contact us wherever you are, we speak the language of pictures!"

Ové Pictures

Ové Pictures, MUD HUG t-shirt

Ové Pictures, Honey Badger Wallet Design for Retart - http://www.retart.sk/

Ové Pictures, Poster for Buffet Clothing

Ové Pictures logo

# 3/4 Lucia Dovičáková

Lucia Dovičáková, Untitled, 2012

Ďalšou slovenskou autorkou v treťoštvrtom čísle X je Lucia Dovičáková (1981) s jej novými kresbami. Jej kresba Babyblues (jedna z dvoch v X!) bola vybratá ako Dielo týždňa - dočítate sa tam okrem iného o tom, prečo začala s kresbou a čo pre ňu kresba znamená. Vo svojich maľbách, kresbách a akvareloch narába s banálnymi a každodennými situáciami v živote ženy, ktoré posúva do nevšedných podôb. Jej výtvarný jazyk je jasný a výstižný, jej výpovede úprimné, kritické a iritujúce. Pre časopis poskytla úplne najnovšie kresby zo série pri ktorej vychádza so svojej čerstvej skúsenosti s tehotenstvom a materstvom. V jej prácach sa tak objavuje ďalšia podoba ženy tentokrát v úlohe matky. Momentálne prebieha skupinová výstava In the Name of Love v bratislavskej Galérii Krokus , kde Lucia vystavuje okrem iných aj kresby uverejnené v X. Srdečne pozývame!

Gabriela Kisová, riaditeľka a kurátorka Galérie Krokus, 2011:

"Autorka je ostrou pozorovateľkou každodenných, okrajových a zdanlivo banálnych tém ženského bytia, ktorých banalita je v jej maliarskom podaní provokujúca a ironizujúca. Obsah jej obrazov pritom korešponduje s výrazným štýlom, s afinitou k naivnému, „neakademickému“ prejavu, ktorému nechýba poriadna dávka individuality a recesie."

Lucia Dovičáková, zo série kuchynsko-hudobných etúd, 2013

Lucia Dovičáková, O chvíľu je tu obed, 2013

Another author from Slovakia whose new drawings appears in the third/fourth edition of X is Lucia Dovičáková
(1981). Her drawing Babyblues (one of two published in X!) was selected as the Artwork of the Week – besides other interesting information you can read about what led her to start to draw and what it means to her. Her paintings, drawings and watercolor works reflect banal and everyday situations in a woman’s life and the author brings them into unusual forms. Her language of art is clear and concise; her testimonies are frank, critical and irritating. In our magazine, you can find Lucia‘s latest drawings from a series in which she comes out with her recent experience of pregnancy and maternity. Her works reveal a different face of a woman, this time in the role of a mother. The exhibition In the Name of Love in Krokus Gallery in Bratislava Lucia presents, among others, her drawings that appears in X.

"Already during her studies at the Faculty of Arts at the Technical university in Košice, Dovičáková was emerging as a hopeful talent of contemporary Slovak visual art. The candidness and authenticity of her work springs from the fact that she suffers no lack of boldness and directness, her works are daring and bizarre, on the border of good taste, but they leave few people indifferent. Even if they are not admired, they provoke a comment. The accidence of her paintings, works on paper and videos can be perceived in context of the direction named bad painting by the art history. The author first of all wants to depict a story, an atmosphere, and confronts the viewer with the pictured point. However, her visual language also refers to an attitude towards the medium of painting itself. Dovičáková seeks full-bodied painting rich in emotion, and in order to achieve her goal, she doesn't hesitate to balance on the border of kitsch, she uses hyperboles, and her works are often close to naïve art, caricature or book illustration. She does not resort aestheticism, but she bravely takes risks, when no more than her personal and very autobiographic artistic program is at stake."
Gabriela Kisová, 2011

Lucia Dovičáková, Untitled, 2013

Lucia Dovičáková, V čakárni, 2012

#3/4 Boris Sirka

Boris Sirka, Leviathan, acrylic on canvas, 70*90cm, 2012 

Predstavujeme prvého autora zo Slovenska, Borisa Sirku. Boris dlhodobo pracuje na svojom maliarskom programe so záujmom o temné témy. Čerpá pritom z rôznych zdrojov akými sú horory, povery, urbánne legendy a z iných subkultúrnych foriem. Popri verejne viac známych maľbách paralelne pracuje aj s kresbou, ktorá tvorí doslova ich kostru. Niekedy je však práve kresba konečným štádiom, nie je ju možné ďalej preniesť do maľby a práve takéto kresby od Borisa publikujeme v treťom čísle.


Úryvok z kurátorksého textu od Michala Stolárika, k výstave Borisa Sirku - Some Time Ago v Galérii Plusmínusnula v Žiline, 2013:

"Boris Sirka (*1981, Snina) absolvoval v rokoch 2000 – 2006 štúdium na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach v ateliéroch grafiky a experimentálnej tvorby profesorov Rudolfa Sikoru a Zbyňka Prokopa a v roku 2003 študoval na Akadémií výtvarných umení v Prahe v ateliéri Michaela Bielického. V roku 2003 sa takisto dostal do povedomia ako veľmi mladý a perspektívny finalista Ceny Oskára Čepana. V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.
Boris Sirka 2012 – 2013 je iný. Upustil od štylizovaných figuratívnych malieb vycibrených kaligrafickými štetcami, vzdal sa zbytočnej dekorácie a populárnej estetizácie a takisto sa stratil náznak trpko–trápneho humoru, irónie a sexuálneho napätia. Inšpirácia anime, lineárnosťou či svetlý kolorit už takisto nie sú súčasťou jeho dnešnej tvorby. Tá sa prirodzene vyvíja, je koncepčne premyslenejšia a vyzretejšia. Terapiu vizuálnym šokom nahradilo postupné dávkovanie napätia. Horor už nie je stredoeurópsky “béčkový”, ale seversky chladný a znepokojivý. Kontinuálny rozvoj neistoty a potenciálnej úzkosti si prepožičiava zo svojho audiovizuálneho projektu Bios (spoločne s Jozefom Tušanom), v ktorom podobne spracováva vytvorené zvukové plochy. Boris Sirka rád pracuje v jasne definovaných cykloch, ku ktorým sa po ukončení série nezvykne vracať. Formálna odlišnosť mu síce býva vyčítaná, no stále je možné jasne priradiť autorstvo diel."

Boris Sirka, Object (interior), acrylic on canvas, 70*60cm, 2012

Boris Sirka, Shibito #6, acrylic on canvas, 40*30cm, 2012

Boris Sirka, Shibito #8, acrylic on canvas, 110*90cm, 2012 

"Boris Sirka (*1981, Snina) studied at the Faculty of Arts of the Technical University in Košice in the studios of graphics and experimental art under professors Rudolf Sikora and Zbyněk Prokop between 2000 – 2006 and in 2003 he studied at the Academy of Fine Arts in Prague in the studio of Michael Bielický. He gained recognition in 2003 as a very young and promising finalist of the Oskár Čepan Award. Currently he lives and works in Bratislava.
Boris Sirka 2012 – 2013 is different. He left behind stylized figurative paintings refined by calligraphic brushes, he gave up unnecessary decorating and popular aesthetics and touches of bitter-awkward humour, irony and sexual tension also disappeared. Anime inspiration, linearity or bright colours are not part of his current work anymore. His work evolves naturally, it is more conceptually sophisticated and mature. The visual shock therapy has been replaced by gradual adding of tension. The horror is not the central European B-horror anymore but the Nordic cold and disturbing one. He borrows the continuous development of uncertainty and potential anxiety from his audio visual project Bios (together with Jozef Tušan) where he similarly processes generated soundscapes. Boris Sirka likes to work within clearly defined cycles to which he does not use to return after finishing them. He gets cautioned about his formal distinctiveness but it is still possible to clearly attribute authorship of his works."

Michal Stolárik, curator of the exhibiton Boris Sirka - Some Time Ago in the Plusminus Gallery in Žilina, Slovak Republic in 2013.

Boris Sirka, Shibito #10, acrylic on canvas, 40*30cm, 2013

Boris Sirka, Zeena LaVey, acrylic on canvas, 60*60cm, 2013